Možno ste sa stretli s názorom, že peniaze vznikajú zo vzduchu.

Blbosť. Vzduch je príliš cenný na to, aby sme ho urážali natoľko, že z neho vznikajú peniaze.

Éter. Nič. Prd. To je základná esencia, z ktorej vznikajú peniaze. Teda aspoň to, čo väčšina ľudí považuje za peniaze. Horror? Masaker? Realita. Ktorej sa musíme prispôsobiť a ktorá je skutočnou príčinou, prečo stredná vrstva zaniká a priepasť medzi bohatými a chudobnými sa prehlbuje.

SYSTÉM ČIASTKOVÝCH (FRAKČNÝCH) REZERV

Pamätám si, ako môj triedny na strednej prehlásil: „Môj príjem by bol super. Keby sa na jeho koniec pridá aspoň jedna-dve nuly. Gregóoor, hehehe!“

To je zaujímavá predstava. Predstava, ktorú sa podarilo bankám pretaviť na skutočnosť. Nazývaná systémom čiastkových rezerv, vďaka ktorej môžu pokojne znásobovať a „tlačiť“ nové peniaze kolujúce v obehu. 100% legálne.

Ako to funguje?

Banka je povinná vložiť určité percento z vkladov do rezervy. Ktoré uloží na svoj účet v národnej centrálnej banke (zdroj). So zvyškom môže narábať v podstate podľa svojho uváženia.

Do januára 2012 boli banky povinné viesť na svojom účte v národnej centrálnej banke minimálne 2 % hodnoty určitých záväzkov, predovšetkým vkladov klientov. Odvtedy sa tento pomer znížil na 1 %. Celková hodnota povinných rezerv bánk v eurozóne predstavuje približne 113 mld. € (na začiatku roka 2016).

Zdroj – Európska Centrálna Banka

Zjednodušene, v ľudskej reči. Marek si vloží na účet v banke výplatu. Povedzme 1 000 Eur. Banka je povinná vložiť percento z tejto sumy, 10 eur, do rezervy. Zvyšných 990 Eur môže požičiať niekomu inému.

A tak príde Peter a požičia si 990 Eur na nový televízor. Požičané peniaze utratí v elektre a elektro túto sumu vloží do banky. Pokojne aj do tej istej. Z týchto 990 Eur vloží banka 9,90 eur do rezervy, 980,10 eur môže opäť požičiať niekomu ďalšiemu.

A tak môže tento cyklus pokračovať ďalej a ďalej a zrazu je v obehu z 1 000 vložených eur ďalších 99 000, ktoré vznikli z éteru a sú dlhom. Týmto spôsobom banka vytvára „peniaze“, ktoré sú v skutočnosti iba číslo niekde v databáze. Môže ich tak požičiať ľuďom, ktorých považuje za bonitných.

Tento príklad je zjednodušený pre vysvetlenie princípu a v praxi to takto doslova nefunguje. Banky v skutočnosti ani nepotrebujú vklad na to, aby mohli požičiavať peniaze vytvorené z éteru (zdroj).

Zadlžení ľudia však musia vytvárať skutočnú hodnotu, aby svoj dlh splatili. Musia si to odmakať. Pracujú, aby splatili svoj dlh. Tieto peniaze si tak požičiavajú na úkor svojho budúceho „ja“. Peniaze, ktoré týmto spôsobom banka vytvorila z „ničoho“ zanikajú v momente, kedy je dlh splatený. Avšak banka inkasuje úroky, poplatky za vedenie úveru či ďalšie nezmyselné poplatky za vedenie účtu, prevody do iných mien atp. Paradoxne, keby sa ľudia nezadlžovali a splatili by všetky svoje dlhy, globálna ekonomika by totálne skolabovala.

Banka inkasuje peniaze, ktoré v momente vzniku dlhu nemusia existovať a bežní ľudia ich tak musia niekde splašiť. V tomto cykle nekonečných dlhov tak končia najhoršie tí, ktorí dostanú „čierneho Petra“. Peniaze sa tak točia v sarkastickom kolotoči a končia tam, kde vznikajú. Bohatí bohatnú, stredná vrstva zaniká a chudobní chudobnejú.

História sa opakuje

Systém čiastkových rezerv nieje žiadna novinka (zdroj). Spoločne s vývojom je dnes tento systém sofistikovanejší a komplikovanejší. Vlády robia všetko preto, aby celý systém neskolaboval a snažia sa udržať infláciu na hranici okolo 2%. Nikto nechce, aby sa tento domček z karát zrútil práve počas ich vlády. A tak vznikajú nariadenia, regulácie a vlády sa v spolupráci s národnými bankami snažia udržať komerčné banky a ekonomiku pod kontrolou. A tak regulujú trh a napr. aj to, aby to komerčné banky s vytváraním fiktívnych peňazí neprehnali a nevytrhli sa z reťazov.

Je to preto, aby to nebolo moc „okaté“ a zjavné na prvý pohľad? To si zodpovedzte sami. Smutné na tom je, že systém čiastkových rezerv a inflácie historicky nikdy dlhodobo nefungovali.

Run na banku

Keď stratia vkladatelia dôveru v banku, začnú hromadne vyberať svoje vklady. Kvôli systému čiastkových rezerv však majú banky v rezervách iba určité percento z vkladov. A tak, keď začne naraz vyberať veľké množstvo ľudí svoje vklady, nemusí ich mať banka k dispozícii.

Dnes existuje viacero opatrení, vďaka ktorým sa dokáže banka tejto nepríjemnosti vyhnúť ako čert krížu, avšak toto riziko tu stále je a nedá sa úplne eliminovať.

Historicky systém čiastkových rezerv, ktorý vedie k nevyhnutnej inflácii a krízam nikdy neskončil dobre. Tento systém zatiaľ funguje. Do kedy to však takto bude? Trh funguje v cykloch a prosperitu a rast strieda depresia a kríza. V cyklickom systéme závislom na dlhoch je iba otázka času, kedy k tomu dôjde. Budete pripravení?

Rozdiel medzi peniazmi na účte a hotovosťou

Čím ďalej sa zvyšuje pomer elektronických peňazí v obehu. V niektorých krajinách tvoria elektronické peniaze až 97% peňazí. Čísielko vedené niekde v databázach bánk. Iba 3% peňazí sú v hotovosti. V peniazoch v hotovosti a v peniazoch na účte je veľký rozdiel.

Hotovosť sú peniaze, ktoré môže „tlačiť“ alebo vytvárať iba národná banka. Komerčné banky ich vytvárať nemôžu, ale sú viazané k tomu kedykoľvek umožniť zámenu zostatku na účte na hotovosť.

Pomer medzi hotovosťou a virtuálnymi peniazmi sa pravdepodobne bude len zhoršovať a je možné, že hotovosť ako taká časom úplne zanikne.

Banky prichádzajú s inováciami, ktoré zjednodušujú život a motivujú používateľov čo najviac používať elektronické peniaze. Ľudia, ktorí však vedia, ako tento systém funguje sa snažia čo najviac výdavkov platiť v hotovosti. V momente, kedy hotovosť zanikne, budú výdavky bežných ľudí a jednotlivcov pod dokonalým drobnohľadom. Kto teda v skutočnosti vládne?

Ľudia majú strach z čipov a implantátov, ktoré by sa im aplikovali pod kožu a nahradili napr. občiansky preukaz, ale neuvedomujú si nebezpečenstvo vyplyvajúce z elektronických peňazí. Svetovým elitárom sa podarilo do systému infiltrovať systém narastajúcej nespravodlivosti. Ktorý sa považuje za niečo normálne, vyučuje na školách a spôsobuje, že pracujúci ľudia v skutočnosti pracujú pre tých, čo vytvárajú peniaze z éteru. Kedy táto časovaná bomba vybuchne? Kto na to doplatí? Kedy je najlepší čas pripraviť sa na najbližšiu krízu, ktorá môže byť tou historicky najväčšou finančnou pohromou ľudstva?

Peniaze strácajú hodnotu

Od roku 1914 klesla nákupná sila doláru o viac, ako 95% (zdroj). Inflácia začala dramaticky stúpať od roku 1971, kedy bol Nixonom zrušený zlatý štandard a dolár prestal byť krytý zlatom.

Dnes je návrat k zlatému štandardu nemožný. Naviac sú tu tzv. deriváty, ktorých zastúpenie na finančnom trhu podľa niektorých analýz presahuje 10 násobok celosvetového HDP (zdroj). Warren Buffett ich nazval „finančnými zbraňmi hromadného ničenia“. Koľko ďalších papierov bez skutočnej hodnoty vznikne v segmente finančného trhu predtým, ako táto brutálna bublina splaskne?

Typy peňazí

Podľa Roberta Kiyosakiho existujú 3 typy peňazí (zdroj, kniha FAKE):

„Falošné peniaze“

Eurá, doláre, koruny, resp. klasické peniaze, ktoré väčšina ľudí pozná. Nahradia tieto peniaze toaletný papier v momente, keď k nim ľudia stratia dôveru, alebo nastane nečakaná udalosť?

Peniaze od Boha.“

Peniaze, ktoré tu boli už v čase, kedy sa sformovala naša planéta. Peniaze, ktoré tu budú ešte dlho po tom, kedy zaniknú peniaze, ktoré dnes poznáme. Kiyosaki sem radí komodity ako fyzické zlato, striebro či vzácne kovy.

Peniaze ľudí

Kryptomeny ako bitcoin, litecoin, ethereum a ďalšie. Väčšina ľudí netuší, ako kryptomeny fungujú. Nepoznajú a nerozumejú technológii za kryptomenami, netušia napr. ani o blockchaine a jeho výhodách. Medzi ktoré patrí napr. to, že sa v ňom nedá podvádzať a napr. pri Bitcoine je dopredu známy počet, neexistuje v ňom inflácia.

Čo sa udeje s hodnotou kryptomien pri najbližšej kríze nedokáže nikto predpovedať. Jedno je však isté – kryptomeny sú tŕňom v oku bánk, ktoré sa tomuto rozšírujúcemu trendu buď prispôsobia, alebo sa budú snažiť bojovať proti nemu.

A tak niektoré banky pod zámienkou, že ľudia na trhu s kryptomenami prichádzajú o peniaze a chcú ich „chrániť“, nedovoľujú nákup kryptomien. Je pravda, že špekulanti na trhu s kryptomenami o peniaze prichádzajú. Je to však preto, že keď trh rastie nakúpia. A keď klesá, zo strachu predávajú.

Toto je skôr však záležitosťou ľudí, emócií a psychiky, nie chyba kryptomien. Tí, čo prišli o peniaze na trhu s kryptomenami by o svoje peniaze pravdepodobne prišli bez ohľadu na trh, pretože v kryptomenách v čase ich vrcholu uvideli možnosť ľahkého a rýchleho zárobku… Ale v čase poklesu emóciu hamižnosti nahradil strach, kvôli ktorému svoje portfólio predali a prišli tak o peniaze. Viď. graf nižšie:

Záverom…

Niesom finančný odborník ani expert. Vzdávam sa zodpovednosti za čokoľvek, čo sa rozhodnete podniknúť na základe mnou publikovaných informácii. To, čo funguje mne, nemusí fungovať i vám a nemusíte s tým súhlasiť. Preto vám odporúčam, aby ste si urobili svoj vlastný prieskum a vytvorili si na tieto problematiky svoj vlastný názor.

Čo dalej?

Prikladám ďalšie zdroje zaujímavých informácií, z ktorých niektoré poslúžili ako podklad či inšpirácia pre tento článok a iné sa venujú konkrétnym problematikám viac do hĺbky:

Tajné pravidlá peňazí

Každý vie, že pre to, aby nežil život od výplaty k výplate, potrebuje minúť menej, ako zarobí a zvyšnú bilanciu v ideálnom prípade investovať / zhodnocovať / jednoducho spravovať finančne gramotne.

Aby to fungovalo, je potreba prestať fungovať „pocitovo“ a namiesto toho sa začať riadiť číslami.

Až keď to dostanete pod kožu, až keď budete vedieť, kam smerujete a budete mať svoj vlastný finančný plán, budete môcť z časti fungovať aj inštinktívne, automaticky. Každý bohatý vie, ako dôležité sú čísla, ale smerom von sa o tom moc nehovorí.

Keď sa nad tým však zamyslíte, čo zaujíma investorov a o čom sa spolu rozprávajú podnikatelia? Áno, sú to čísla, čísla, čísla.

Ako s tým začať a využiť silu čísiel k tomu, aby ste začali bohatnúť s tým, čo už máte?

Práve o tom je vysielanie „Tajné pravidlá peňazí“.

Zarezervujte si na ňom svoje miesto a sledujte, kým je ešte k dispozícii >

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here